Súčasný
kapitalizmus a jeho nové zmeny v rámci globalizácie
Amerika
vstúpila do krízy, ktorá zasahuje postupne svet. Z hľadiska vplyvu Ameriky
je známy výrok ešte z čias krízy 30. rokov – keď „Amerika kýchne, tak
Európa má chrípku“. Podľa niektorých popredných predstaviteľov v USA má
dnes Amerika „zápal pľúc“. V čom sú príčiny tohto stavu a aké to môže
mať dopady?
Poprední
humanistickí futurológovia Alvin a Heidi Tofflerovci predpokladali, že
postindustriálne spoločenstvo sa bude líšiť od civilizácie II. Vlny
(priemyselnej revolúcie) najmä úlohou vedy, vzdelania, kultúry a tak
centrálnym inštitútom spoločnosti nebude priemyselný podnik, ale univerzita
a výskumný ústav. Tieto predstavy sú prevládajúce v toku názorov
súčasnej sociológie kapitalizmu. Napriek tomu neoliberálna vlna súčasného
dravého kapitalizmu zatiahla rozvoj Západu na inú cestu. Ako hovorí G. Simmel
kapitalizmus sa dal na cestu „úžerníka“ cestou špekulatívneho finančného
kapitálu. Hlavnými inštitúciami sa nestali univerzity a laboratória, ale
burza, banka zjednotená v globálnu sieť. Peniaze nemajú vlasť.
„Úžerník je v prevahe a drží ľudstvo pod krk“. Je to tragédia ľudstva
a nečakaný obrat vo vývoji. Neoliberalizmus sa drží monetarizmu a ten
je viac než jedno z ekonomických hnutí.
Dnes
sa začína prejavovať ako agresívna doktrína, ktorá si vynucuje prehodnotenie
samotných princípov ľudskej kultúry a to odchodom od princípov
a hodnôt, ktoré ochraňovali spoločenstvo pred agresiou mešca peňazí.
Všetky morálne dobrodenia, hodnoty starostlivo overované počas celej ľudskej
kultúrnej histórie ľudstva sú odsudzované ako archaické a s pompou
prekonávané. Nie je to iba dielo peňažného mešca. Ide o skutočný
a nadutý historický revanš o úlohu úžerníka, ktorého
majstrovsky zobrazil Shakespeare v úlohe Shylocka. Pomsta dnešných
„vyvolených“, ktorí uchopili ekonomickú moc nad svetom je hrozná práve tým, že
vôbec nie je zameraná na „puritánsky kapitalizmus“, ale na celé
neburžoázne ľudstvo.
Všade,
kde sa presadil diktát neoliberalizmu je „totálne deinštituonalizácia“.
Spoločnosť je odsúdená na „masovú kultúru“ so spoločnými televíznymi programami
vo všetkých krajinách, otravnou reklamou, pornografiou,
násilie a zločinnosť sa podáva ako strava u McDonalda.
Znižuje sa úloha školských programov, znižuje sa úloha statusu
učiteľa, narušuje sa školská súdržnosť, nastáva ústup od úcty k osobnosti
a presadzuje sebevoľnosť ako norma života. Neoliberálnu vlnu sprevádzala
všade vo svete masová dezinformácia obyvateľstva Zeme. Ukazovali nám „výkladnú
skriňu“ svetovej ekonomiky a pritom majstrovsky zastierali ten fakt, že
rastúca úroveň blahobytu metropolí sa dosiahla na účet nespravodlivého
globálneho prerozdelenia zdrojov a vytvoreného
bohatstva.
Nová ekonomická filozofia
a úloha štátu
V tejto
filozofii sa hospodársky život prezentuje cez „makroekonomické“ ukazovatele –
cez pohyb peňazí a cenných papierov. Toky naturálnych hodnôt sa skrývajú
za tieto ukazovatele. Tento druh monetaristickej filozofie je vhodný pre
ospravedlnenie tvorby svetových hráčov pyramíd. Globálny poriadok slúži pre
vyvlastnenie svetového bohatstva. Ekonomickí analytici poukazujú, že rast
ekonomiky popredných krajín sa nedosahuje na základe rozvoja výroby, ale
v dôsledku prerozdelenia bohatstva medzi silnými a slabými krajinami.
Dosahuje sa to pomocou prudkého oslabenia národného štátu (obyčajne za pomoci
pasce zadĺženia) cez privatizáciu a skupovanie všetkých druhov národných
zdrojov, vrátane prírodných.
Pritom
národný štát pod tlakom medzinárodných finančných inštitúcií (svetovej vlády)
-Bretonwoodské inštitúcie –Medzinárodný menový fond(MMF) a Svetovej banky
( SB), začína slúžiť nástrojom takej globalizácie ako je privatizácia
a skrátenie výdajov na sociálne účely a takmer zmrzačenie takých
inštitúcii ako je veda a kultúra. Štáty tak vytvárajú podmienky pre
nelegálne migrácie pracovnej sily a robia ju tak bezprávnou a zároveň
rýchle znižujú jej cenu. Globalizácia narušuje slabé ekonomiky a vytvára
štruktúry pre kriminálny obchod. Likviduje rozdiely medzi pôvodom peňazí
a stiera tak rozdiely medzi normálnou a zločineckou ekonomikou. Tvorí
legitimitu pre celý rad kriminálneho podnikania, vrátane takých ako je trh
s narkotikami, ľudskými orgánmi a pod.
Vznikol
zvláštny druh finančnej vojny – organizovaný útok na národné meny. Hlavnou
novinkou sa stali systémové operácie proti národným ekonomikám, ktoré za
finančných operácií doviedli krajiny do krízy, oceňovali jej podniky
a zároveň ich lacno skupovali. Vyvolali tak krízy zachvacujúce celé
regióny, napr. kríza v Mexickom zálive 1994 -95, ktorá zachvátila celú
Latinskú Ameriku, Ázijskú krízu 1997- 1998, kríza zasiahla aj Ruskú federáciu.
Kríza v Argentíne 2001. Všetky tieto krízy mali spoločné dôsledky – boli
ťažkým úderom pre obyvateľstvo, ale zároveň to umožnilo hŕstke špekulantov
nadobudnúť miliardové zisky.
Vzniklo množstvo podnikov s veľkým množstvom robotníkov a časť
miestnych boháčov sa zaradila do novej globálnej elity. Po kríze v Mexiku
sa zjavilo 24 miliardárov a po roku 1998 v Rusku 38 miliardárov.
Ekonomickí žraloci tak robia genocídu bezbranných krajín a podrývajú v
nich normálny život. Prehlbuje sa nerovnomernosť vo svetovom
spoločenstve. Napríklad úroveň životnej úrovne vo Švajčiarsku prevyšuje životnú
úroveň v Mozambiku 400 krát, začiatkom 19. stor. to bolo 5:1. Veľký význam
v diferenciácii krajín zohrali štrukturálne reformy MMF.
Podľa
Centra pre výskum ekonomickej politiky (USA), ekonomický rast v Brazílii
mohol byť 2 krát vyšší, keby neboli aplikované závery MMF. Svetová banka
vysáva zdroje periférií a tak vedie k zbedačeniu väčšiny
obyvateľstva. Hovoria im „slum people“ (odvrhnutí ľudia). V roku 2003 ich
bolo 921 miliónov, dnes miliarda t.j. 16,5% svetového obyvateľstva. Svet
trosiek z ľudí sa nachádza na obrovských priestoroch Ameriky, Afriky
a Ázie. Priemerný vek života je v nich 25 rokov – ako v Starom
Ríme. To nie sú prírodné príčiny, ale sociálne! Výsledkom zavádzania výroby na
princípe duševnej práce strácajú pracujúci prácu v priemysle a nachádzajú
si prácu v oblasti služieb s nízkymi krátkodobým zamestnaným.
Prichádza
k likvidácii strednej vrstvy v metropolách. Neoliberálni sociálni
inžinieri rozpracovali celý rad metód na prekonanie odchodu strednej triedy
v metropolách. Aj v Európe po ére sociálnych opatrení pre pracujúcich
sa dnes 1/3 ocitla mimo tejto sociálne zabezpečenej skupiny. Štát sa dostáva do
vleku korporácií a naväzuje sa na hyperburžoáziu - proti strednej triede.
Neoliberálna vlna doviedla k rýchlemu „zbohatnutiu bohatých“ dokonca aj v metropoliach.
Podiel miery zisku 0,1% najbohatších ľudí v USA na národnom produkte
vzrástol za posledných 20 rokov 3-krát. Popritom reálne príjmy pracujúcich USA
poklesli o 13% a vzájomný pomer mzdy topmanažérov a pracujúcich
v amerických korporáciách vzrástol z 30:1 na 500:1.
Prirodzene,
že títo sa stali zvláštnou kastou, ich dôchodky sa oceňujú už podľa
príslušnosti k tejto kaste a nie podľa úspechu v podniku.
V roku 1992 silná spoločnosť s príjmom 400 miliónov dolárov vyplatila
vedúcim manažérom 1,04 milióna dolárov a spoločnosť vyplatila svojim
vedúcim v priemere 800000 dolárov. Vznik takýchto manažérov sa objavuje aj
v bývalých krajinách budujúcich socializmus. Kde sú naši „bojovníci
za pokrok“, ktorí likvidovali socializmus pod heslom „boja s výsadami
nomenklatúry“. Kyvadlo kapitalizmu sa
vychýlilo príliš ďaleko, začína byť zrejmé, že rast má svoje hranice, a že
nás občanov chrániť nikto nebude. Spoločnosť vedená iba neviditeľnou rukou trhu
je nielen nedokonalá, ale aj nespravodlivá. Ako píše Noreena Hertzová: „A
tretia cesta – tretí príchod Ježiša je pravdepodobnejší“ (Plíživý prevrat).
Kapitalizmus
nabáda štát, aby predal svojich občanov, kapitalizmus tým redukuje štát
na minimum a stavia do centra korporácie – teda ľudí, ktorí neboli
volení, neguje demokraciu a tým neguje samotný kapitalizmus. Nadnárodné
korporácie diktujú vládam podmienky – nikým nezvolení ľudia – demokracia neguje
samu seba. Tento systém prestáva fungovať. Vo svete ideologického konzumu
a konzumnej debility a údajného víťazstva kapitalizmu sa začínajú
objavovať trhliny, politika sa stáva taktiež tovarom, bezzubí štát nie je
schopný zaistiť deťom čistý a bezpečný svet. Podstatou hospodárskej
politiky je konzumérizmus. Deň bez nákupu je v rozpore s hospodárskou
politikou USA.
Z korporácií
sa stali obri – ktorí disponujú nesmiernou politickou silou. Noreena Hertzová
z Oxfordu prirovnáva súčasný stav k automobilu: „Na sedadle – sedí
biznis – dopravné pravidlá určujú korporácie – vlády sú rozhodcovia
(dopravná polícia), ktorí dohliadajú na dodržiavanie pravidiel, ktoré
určil iný“. Kapitalizmus tým, že redukuje štát na minimum a stavia do
centra diania korporácie, spochybňuje zároveň svoju legitimitu. Celý rad
medzinárodných vyhlášok vychádza z toho, čo robia nadnárodné spoločnosti.
Politici neriadia koncerny, naopak koncerny hovoria politikom, čo majú robiť.
Politika sa stáva tovarom. Svet ovládaný kapitálom už nepotrebuje tradičné
politické spektrum. Clinton už v roku 1992 povedal: „Staré ľavicové
a pravicové strany sú v stave mozgovej smrti“. Nastáva
minimalizovanie úlohy štátu.
Ako prišlo k tomuto plíživému prevratu?
Aurelio
Peccei, Alexander King (nositelia nobelových cien) z Rímskeho klubu
založili IFIAS (1972) - Medzinárodný inštitút výskumu budúcnosti a IIASA –
Medzinárodný inštitút systémových analýz vyhlasujú ideu monitoringu budúcnosti
a nevyhnutnosť hľadanie ciest chápania nového sveta s odhalením
skrytých možností, ktoré umožnia riadiť nový svet. Formulujú sa nové princípy
plánovania z pozície systémovej teórie. Trojstranná komisia G3 (1973)
pozostávajúca z vplyvných osobností, perspektívnych politikov
a popredných intelektuálov USA, Európy a Japonska využíva
v prospech kapitálu tieto nové prístupy. Následne na to na základe
pozvania francúzskeho prezidenta Valery Giscarda d´ Estena sa
v Rambouillet neďaleko Paríža rodí vplyvný inštitút našich dní veľká G 7
(1975). Po ňom je to G8.
Tu
sa formujú 3 základné faktory transformácie globálneho kapitalizmu ako
unirvezálneho systému:
Je to vznik nových peňazí ako logické zavŕšenie znehodnocovania meny.
V praxi to znamenalo, že peniaze ako platobný prostriedok za zmenili na
univerzálny prostriedok. Dolár stratil posledné rudimenty zlatého štandardu
a v praxi sa upevňuje ako zábezpeka poslednej inštancie pred
likviditou.
Vytvárajú
sa celosvetové finančno-právne technológie. Naftová kríza 1973 sa stala
spúšťacím mechanizmom, ktorý vedie k permanentnému dlhu a štruktúrnej
prestavbe finančnej stability. Prekonáva tak niektoré obmedzenia a kapitál
balancuje na hranici globálnej nestability. Nove riziká riadi na základe
ladenia neoliberálnej praxe.
Približne
v týchto sa rozbieha revolúcia v mikroelektronike, telekomunikáciach
, informatike, ktoré privádzajú na svetlo sveta prakticky neobmedzené virtuálne
priestory. V roku 1968 sa vytvára sieť ARPANET ako budúci predobraz
internetu a zároveň sa tvorí systém globálnej burzy. V roku 1971
vzniká mikročip, ktorý umožnil rozvoj personálnych počítačov, mobilných
telefónov a vznik univerzálnych kódov UPC-A a EAN-13, ktoré umožnili
vytvorenie globálneho katalógu objektov vlastníctva, tovarov a ľudí. To
všetko umožňuje vznik nového pojmu „globálna ekonomika alebo geoekonomika“. Do
tejto doby bola svetová ekonomika chápaná ako súčet národných ekonomík, ktoré
boli samostatné a takto fungovali na globálnom poli. Situácia sa však
zmenila. Vytvárajú sa globálne subjekty ako Svetová banka – SB a MMF -
Medzinárodný menový fond a cez tieto subjekty sa pôsobí na národné štáty
a tak sa pretvárajú v univerzálny subjekt. I keď treba podotknúť,
že MMF je z pozadia riadení Ministerstvom financií USA. V tomto
období sa vytvára jednotný systém hospodárenia, globálny trh, formuje sa
globálny systém kontroly a prerozdelenia svetových zdrojov a príjmov.
Hlavným cieľom je vytvorenie systémového zisku. Ako konštatuje Alexander
Nekless : „V určitom slova zmysle možno povedať , že dochádza
k rozvratu algoritmu tovarovo – peňažnej fázy v rámci národného
(štátneho) priestoru na ekonomický priestor v masovom merítku a práve
tento rozvrat umožňuje riadenie procesov v celosvetovom merítku.
Nové
finančné prostriedky a pád socializmu v krajinách budujúcich
socializmus dali kapitalizmu druhý ak nie tretí dych. Výsledkom totálnej
kontroly a totálneho riadenia (to je skutočná totalita) sa stávajú
rukojemníkmi samotní ľudia a v ohrození je ich samotná sloboda.
V ohrození je doteraz najširší subjekt ľudských dejín – „ĽUD ZEME“!
Subjekty, ktoré sú nástrojom svetovej vlády je Svetová banka
a MMF.
Nastáva
svetová ekonomická vojna, v ktorej sa vyžívajú prostriedky národných
ekonomík a v sociálnej sfére sa vytvára umelo vyrobený chaos .
Zároveň sa uskutočňuje prestavba masového vedomia a nazerania na svet za
uplatnenia najúčinnejších prostriedkov masovej manipulácie a celej
duchovnej sféry za použitia informačných a sociálno – kultúrnych technológií.
Ide o informačno-psychologickú vojnu, ktorej dôsledkom je rozklad
vzájomnej solidarity a spolupráce. Solidarita sa nahrádza kultom peňazí
a sociálnym darwinizmom a individualizmom.
Nastáva
oslabenie národných a štátnych záujmov. Kompetencie štátov prechádzajú na
nadnárodné korporácie a nadnárodné organizácie. Tento proces vedie ku
koncentrácii kontroly nad finačnými, vojenskými a informačnými zdrojmi,
ktoré sú spojené s vytvorením jednoho – hyperimpéria - USA. Kapitál toto
impérium splnomocňuje, aby bolo svetovým policajtom, sudcom a katom,
ktorého násilie je legitímnym zdrojom vo svetovom merítku. Toto hyperimpérium
je skutočnou ríšou zla - je nekonečné - planetárne, tvorí nové obrovské
odcudzenie a obrovskú ničotu. „ Budeme bojovať za naftu, za vodu,
za ochranu územia . za to , aby bola jedna idea... Môže vzniknúť jedna
z najzhubnejších zo všetkých vojen v dejinách – hyperkonflikt. Tento
konflikt môže viesť k zničeniu ľudstva“. (www.rosbalt.ru/2007/01/29/283631html)
Možná
je apokalypsa ako na Poslednom súde vznikne hyperdemokracia- kráĺovstvo Božie
na Zemi. Tento možný vývoj je však výsmechom zdravého rozumu. Parazitizmus
súčasného kapitalizmu tvorí pred našimi očami strašnú obludu hyperimpérium
a hyperkonflikt. Tento proces sprevádza intenzívna psychologická príprava,
každodenne – pomocou prostriedkov masovej komunikácie – najmä televízie sa
vytvára dokonalý chaos vo vedomí. Globalizácia došla do takého štádia, že
vojna prestáva byť prostriedkom politiky. Tomu musí zodpovedať aj
stratégia a taktika pokrokových síl.
Na súčasné procesy musíme nazerať dialektickou metódou, preto je nesprávne
v nej vidieť iba reakčné tendencie, ale aj základ tvorby novej
civilizácie.
Historické miesto súčasného
kapitalizmu
Kedysi
ruský marxista Plechanov povedal „zrno rastie podľa Hegla“. Dnes môžeme na
základe historických faktov a súčasnej reality vo svete povedať aj
kapitalizmus sa vyvíja podľa Hegelovej triády. Hegel hovorí o prvom stupni
- téze ,2. stupni negácie tézy, 3. stupni negácie negácie. Kapitalizmus dnes
prichádza do svojho najvyššieho štádia:
stupeň kapitalizmu – kapitalizmus štádia voľnej konkurencie( téza)
monopolistický kapitalizmus – imperializmus charakterizovaný Leninom(negácia
tézy)
Hyperimperializmus . Kapitalizmus svetovládny prekonáva národny
a štátnomonopolistický kapitalizmus. Vznik nadnárodných korporácií
,svetovládnych inštitútov . Vznik geoekonomiky.
(negácia negácie)
Kapitalizmus
by mal stratiť v tomto treťom štádiu vývojovej špirály svoju nálepku
kapitalizmu. Pozrime sa trochu podrobnejšie na jeho vývoj .
Prvé štádium – kapitalizmus voľnej konkurencie : Keď Marx písal Kapitál
prevážna väčšina ekonómov pokladala voľnú konkurenciu za „prírodný zákon“-
večný pre ľudstvo. Adam Smith tovarovo – peňažné vzťahy v rámci
voľnej konkurencie nepovažoval za niečo mechanické – ale ako „ruku
božiu“. Túto ruku božiu však neguje monopolistický kapitalizmus.
Druhé
štádium monopolistickýkapitalizmus: Lenin konštatuje , že začiatkom
20. storočia v Európe viedla voľná konkurencia vývoj
k monopolu. Nový kapitalizmus definitívne vystriedal starý . Kapitalizmus
sa mení na imperializmus . Konkurencia sa mení na monopol. Výsledkom je
gigantický pokrok v zospoločenštení výroby . Výroba sa stáva spoločenskou,
ale privlastňovanie zostáva súkromné. Monopolisti nivočia tých , čo sa nechcú
podriadiť monopolu, jeho tlaku a jeho svojvôli. Tovarová výroba sa pokladá
za základ celého hospodárstva, v skutočnosti je podlomená
a najväčšie zisky plynú ako píše Lenin „géniom “ finančných machinácií.
Krízy
zosilňujú ešte viac tendenciu ku koncentrácii a k monopolu. Nastáva
koncentrácia bankovníctva . Kapitál začal s malým úžerníckym kapitálom
a vytvára v rámci monopolu obrovský úžernícky kapitál. Pre starý
kapitalizmus, kde vládla neobmedzená konkurencia, bol typický vývoz
tovaru . Pre monopolistický kapitalizmus sa stal typický vývoz kapitálu.
Kapitalizmus nadbytok kapitálu nepoužil na zvyšovanie životnej úrovne
pracujúcich más v danej krajine.
Vyvážaný
kapitál v krajinách do ktorých plynie mimoriadne urýchľuje vývoj
kapitalizmu. Finančný kapitál utvoril obdobie monopolov. Kapitál
v tejto fáze vyvolával neustále vojny, pretože kapitalisti si delia svet.
Ako píše Lenin „ ...nedelia si svet preto, že sú mimoriadne zlí, ale
preto , že dosiahnutý stupeň koncentrácie ich núti dať sa na túto cestu,
aby dosiahli zisk, pritom ho delia „podľa kapitálu. “,
„podľa sily“, lebo v systéme tovarovej výroby a kapitalizmu ho
inakšie deliť nemôžu.“ Monopolistický kapitalizmus je negáciou
kapitalizmu voľnej konkurencie.
Tretie štádium - súčasný hyperimperializmus - prekonáva monopolistický
a štátnomonopolistický kapitalizmus. Charakterizuje ho vznik nadnárodných
korporácií, svetovládnych inštitútov moci. Vytvára sa geoekonomika. Globalizácia
je výsledkom pokračujúcej koncentrácie kapitálu. Globalizácia nabrala
akceleráciu aj preto, že rozvojové a bývalé krajiny budujúce socializmus
otvárajú predtým chránené ekonomiky, stabilizujú svoje meny a prijímajú
regulatívne opatrenia na podporu medzinárodného obchodu a súkromných
investícii. Dochádza k stabilizácii na makroekonomickej úrovni, čím
sa zabezpečilo , aby zahraničné firmy a investori mohli optimálne
fungovať. Neokonzervatívni ekonómovia môžu kontrolovať financie. „Zabudli“
však vziať do úvahy chudobných . Kapitalizmus vytvára sieťovú ekonomiku
a centrá svetovej finančnej moci SB a MMF.
V podmienkach
globalizujúceho hospodárstva dochádza paradoxne – k ironickému návratu
k plánovanému hospodárstvu . Plánované hospodárstvo, ktoré v bývalých
socialistických krajinách zomrelo vstalo znova z mŕtvych a to
v podobe centralisticky plánovaného , globálne pôsobiaceho koncernu. Táto
sieť je viac alebo menej organizovaná- mocou v centre za pomoci
vykonštruovaných informačných techník a riadiacich štruktúr a je
prepojená až do kapilár miestnej výroby. Len zopár podnikov ovláda trh
s ropou, nerastami a agrárnymi produktami. Asi 100 podnikov ovláda
priemyslové odvetvia. Tieto podniky tvoria plánované hospodárstvo svetového
kapitalizmu ! ( U. Beck , Moc a protiváha moci , s. 205 , Praha 2007).
„Kapitalizmus
si uzurpoval materiálnu aj duchovnú realitu“ – sťažuje sa vo svojom Ĺ
Horreur autorka Viviane Foresterová . „ Skonfiškoval a ukryl
bohatstvo ako nikto pred ním, odstránil ho z dosahu ľudí tým , že
z neho vytvoril symboly. Zo symbolov sa stali predmety abstraktnej výmeny,
ktoré sa odohrávajú vo virtuálnom svete “( Mystérium kapitálu- Hernando de Soto
, Praha 2007 s. 189-190). Vznikli najnovšie formy virtuálnych finančných
operácií – elektronické peniaze , všadeprítomná kreditná karta, telegrafné
prevody, internet. H. de Soto konštatuje kapitalizmus vytvára sklenený
zvon, v ktorom žije 1/6 ľudstva, ale chudobné národy tvoria 5/6 svetovej
populácie .
Kapitalizmus západných krajín sa nachádza v kríze a to vôbec
nie kvôli zlyhaniu globalizácie, ale kvôli neschopnosti globalizovať kapitál
v rozvojových a bývalých komunistických národov.
Globalizácia
by nemala byť, len záležitosťou spojovania sklenených zvonov globalizovanej
menšiny. „ Len dvadsaťpäť krajín z dvesto krajín sveta je viac menej
schopná produkovať toľko kapitálu, aby mala prospech z deľby práce na
rozšírených globálnych trhoch. Väčšina ekonomických programov v chudobných
ekonomikách sa možno rúti do priepasti, ktorú predvídal už Karol Marx.
Kapitál vytvára predpoklady pre svoj zánik, pretože nedokáže
zabrániť koncentrácii kapitálu v rukách niekoľko jedincov.
Dnes
sa zaujíma najmä o využitie ľudského činiteľa , kradne „mozgy“, ktoré
vyrábajú hodnoty a nimi vyrobené hodnoty potom dováža do ich materských
krajín. Súkromné investície Západu do rozvojových krajín sú masovou lúpežou zo
strany nadnárodných spoločností. Únik mozgov , využitie ľudského
sociálneho potenciálu je novým typom neokolonializmu. Reformy neposkytujú prístup
pre rozšírené trhy väčšine obyvateľstva planéty a tak vytvárajú živnú pôdu
pre triedne konflikty. „ Triedny konflikt ? V dnešnej dobe ? Nezrútil sa
tento koncept s pádom Berlínskeho múru ? Bohužiaľ nie ! “( Hernando de
Soto, Mystérium kapitálu. Praha 2007 s. 181). Ekonomická moc kapitálu nad
svetom je strašná tým, že je zameraná na celé neburžoázne ľudstvo.
Nadnárodné korporácie tým, že určujú pravidlá riadenia , ktoré vytvárajú
nikým nevolení ľudia – negujú samotnú pýchu kapitalizmu „demokraciu“.
Kapitalizmus
nedáva do osudia dejín „len“ samotnú podstatu slobody človeka a ľudstva ,
ale odporuje samotnej prírode, lebo ničí aj prírodný kapitál. „
Kapitalizmus tak ako sa praktizuje dnes, je finanačne ziskovou avšak
neudržateĺnou úchylkou ľudského vývoja .“
(Paul Hawken , Amory Lovins, L. Hunter Lovinsová, Prírodný kapitalizmus , Praha
2003 s. 23) Kapitalizmus má skutočné tendencie zahnívania aj súčasná
hypotekárna kríza je jedným z týchto prejavov. Už v roku 1913 nemecký
publicista L. Eschwege nazval hypotéky „bahnom“ ( Die Bank 1913, s. L.
Eschwege, Der Sumpf). Americký miliardár Warren Buffet upozornil, že „
Banky prevzali na seba príliš veľa zodpovednosti a rizík. Je to ich vina,
netreba hľadať ďalších vinníkov.
Nemožno
zabudnúť, že finančná kríza vznikla v USA a v Západnej Európe
potom ako vydali banky priveľa hypotekárnych úverov s podozrivými úvermi .
Už v polovici mája bolo jasné, že približne sto bánk sa dostáva podľa
stavu svojich aktív do celkových strát okolo 344 miliárd dolárov. Majetok
W. Buffeta, ktorý podľa hodnotenia časopisu The Forbes patrí medzi najbohatších
ľudí sveta sa oceňuje na 62 miliárd dolárov. Stav jeho majetku sa za rok zvýšil
o 17 % . ( www.russianny.com
/NewDesign/Estate /2008/6/7 Kapitalizmus sa dostáva do bahna
dejín. Je to skutočne jeho posledné štádium, ďalšiu planétu nemá
k dispozícii, vyvíja sa podľa Hegla k negácii negácie, v ktorej
stratí „ nálepku “kapitalizmu, ak nestiahne so svojou záhubou samotné ľudstvo.
Západní
teoretici ako napr. Francis Fukuyama cítia, že kapitalizmus stráca historickú
silu – píše o konci dejín. Nekončia dejiny, ale končí predhistória
ľudstva, lebo začínajú skutočne ľudské dejiny (Marx). Globalizácia má aj
východisko -začala v nej I. Globálna revolúcia v ľudských dejinách,
ktorej sme aktérmi a smeruje k novej – ľudskej civilizácii.
Lenin
nepredpokladal, že imperializmus sa dostane do štádia ultraimperializmu.
V roku 1915 píše „ skôr než vznikne celosvetový trust a dôjde
k ultraimperialistickému spojeniu finančných kapitálov, imperializmus bude
musieť nevyhnutne stroskotať, kapitalizmus sa zmení vo svoj protiklad.“ ( Lenin
V.I. Spisy zv. 27, Pravda 1985, s.136)
K. Kautský ešte ako marxista hovorí, že takáto (ultraimperialistická) nová fáza
kapitalizmu je v každom prípade mysliteľná, ale či je uskutočniteľná,
nemôžeme rozhodnúť, na to ešte chýbajú dostatočné predpoklady.“ ( Die Neue Zeit
, 30.4.1915 s. 144)
Kapitalizmus našich dní sa dostáva do fázy hyperimperializmu alebo
ultraimperializmu. Tento systém sa dostal do tejto fázy vďaka oportunizmu
a pádu socializmu. Kapitalizmus túto fázu nemusel vôbec dosiahnúť ako to
aj predvídal Lenin. Priznáva to aj taká uznávaná autorita ako je americký
ekonóm Lester Thurow, ktorý uvádza, „ešte v roku 1941 zostávali USA
a Veľká Británia v zásade posledné dve kapitalistické krajiny na
svete ... zbytok sveta boli fašisti , komunisti, lebo zaostalé
kolónie tretieho sveta. Kríza rokov dvadsiatich a veľká hospodárska kríza
rokov tridsiatich priviedli kapitalizmus na pokraj vyhubenia. Kapitalizmus,
ktorý sa dnes javí ako neodolateľný mohol s niekoľkými chybnými krokmi
nadobro zmiznúť. “
(Lester Thurow, The Future Capitalism , New York Pinguin Bodes , 1996 s.5)
Dnešný
hyperimperializmus alebo ultraimperializmus má nástroje svetovej finančnej moci
– cez ktoré svetová superveľmoc USA realizuje svoju moc a to cez
Medzinárodný menový fond a Svetovú banku. „ Medzinárodný menový fond - to
je politika Ministerstva financií USA“ prehlasuje Prof. Jerry Hough
, Duke University. ( Moskva , WashinngtonProfile z 9.5.2008).
V podstate
hŕstka miliardárov ovláda finančný svet. Kapitalizmus stráca v tejto
poslednej fáze Hegelovej triády svoju moc, prichádza ako predpokladali marxisti
skutočne k vlastnej negácii. Uhasíňajúca superveľmoc USA je toho dôkazom.
Začalo to pravdepodobne rozpadom súčasného svetového finančného systému
a presunom centra moci na Východ. Zmenu si vynucuje aj samotná príroda
Zeme, lebo je nevyhnutná trvalo - udržateľná spoločnosť a tou kapitalizmus
nie je ! Končí sa predhistória ľudstva a začínajú skutočne ľudské
dejiny.